Colours of Ostrava: Nedeľa
Zmoknutí, unavení, ale s pocitom že musíme vydržať a neprepásť veľké hudobné veci. S takýmto pocitom sa zobúdzalo asi veľa colourských návštevníkov.
Reagge, rock, world music, funky, jazz – pestrosť, pestrosť a znovu pestrosť… Bolo jedno aký štýl, ak hudobníci mali zo svojej hudby radosť, tá radosť sa preniesla aj na ľudí….
Posledný večer malo silný ohlas aj niekoľko českých interpretov (českí muzikanti boli však po celý festival vrelo prijatý) napr. Marta Kubišová sa pomodlila pre Martu, Macháček s Mig 21 si aspoň na chvíľku dal pokoj od reklám, filmov a Českých levov , Ide Kelarová „predávala“ rómsku kultúru prostredníctvom jej krásneho životom poznačeného hlasu a Blue Effect ukazovali mladým ako kedysi znel bigbít.
V oáze new yorského stanu ako prvý „prehovoril“ kazateľ Lord Bishop so svojou skupinou.
Od dvojmetrového „čierneho medveďa“ s „lopatami“ miesto rúk mohlo prekvapiť, keď dával kázania typu „milujte sa“ a „mám vás rád“, skrátka je to veľký dobrák. Nekorunovaný kráľ sex rocku dával menej funky a viac hardrocku a bluesu. Pozdravil aj svojich kolegov a kamarátov, ktorí hrali pred ním na tomto stagi. A pozdravil teda piesňou Hey Joe vzdal holt najlepšiemu gitaristovi všetkých čias – Jimimu Hendrixovi. Obidvaja majú spoločnú jednu vec – s ich hudbu srší obrovský sexuálny apetít….
Veľká porcia funku prišla až so skupinou ktorá má funk aj v názvi teda Brooklyn Funk Essentials. Už v takej teplej sále bolo ešte viac tepla, ľudia tancovali a zabávali sa. Okrem funku pospájali aj acid jazz, dub, reagge a hip hop. Tanečná atrakcia a zaujímavé počúvanie…
Trochu miernejšie tempo dali New York Ska Jazz Ensemble. Ska hudba ľudí roztancovala, aby ich jazz na chvíľu schladil a donútil počúvať. Zaujímavé bolo sledovať ako sa ľudia správali pod zmenami rytmu.
New York stage bol po celý deň hojne navštevovaný, a nielen kvôli zlému počasiu, ktoré sa vlastne už po celý deň neumúdrilo….. Pre švajčiarku pesničkárku Sophie Hunger to bola česká premiéra a hlasovo pripomínala snovú Nico z Velvet Underground. Snový rock bol asi najväčším pozitívnym prekvapením posledného večera.
Na Reginu Spector už husto pršalo a presne to vyjadrilo jej už tak dosť smutnú hudbu a jej chladnú ruskosť… Aj jej nálada bola melancholická. Pár dní pred jej vystúpením totiž tragicky zomrel jej violončelista zo sprievodnej skupiny. Symbolicky zostala po celý čas jeho stolička voľná. Jej skladby boli dosť komorné, Regina hrala dosť úsporne na klavír, žiadne veľké behy ani široká harmónia. Predsa však bolo cítiť, že študovala klavír. Bola nenormálne normálna a veľmi plachá.
S plachosťou nemá naopak žiadny problém Iggy Pop, ktorým Colours of Ostrava zakončil ďalší skvelý ročník. Iggy je divoch, nespútaný býk vidiaci stále načerveno, lesný muž, symbol nespútaného chaosu. A symbol sedemdesiatych rokov. Práve vtedy spolu so skupinou The Stooges začali písať dejiny proto punku z ktorého začali vznikať tisícky a tisícky skupín a dodnes kreujú nové hlásiace sa k tomuto odkazu. A práve s touto skupinou z ktorou sa dal znovu dokopy v roku 2003 vystúpil v Ostrave. Pôvodní členovia, teda až na Rona Ashetona ktorý minulý rok umrel .
Kmotor punku od prvého gitarové riffu nespútane a divoko tancoval. Presne ako z jeho pamätných vystúpení. Je Iggy chodiaci redbull? Ako to robí, že aj v 63 rokoch je tak „mladý“? Iggy však už nerobí jednu zásadnú vec, ktorú vynašiel – stage diving. Sám ešte nevie či s tým skončil nadobro, ale v Ostrave veru do davu neskočil práve kvôli zraneniu ktorá mu spôsobila táto atrakcia. Pár náznakov však dal, aby si to nakoniec rozmyslel.
Iggy nehral svoje sólové veci a ani známu skladbu Passenger, ale spoločné skladby, ktoré zmenili chod hudobnej histórie. Search and Destroy, Raw power a I wanna be your dog, pri ktorej sa Iggy zmenil na štekajúceho sa domáceho miláčika….
Už je osud, že Stooges sú trocha v tieni, aj keď hrali výborne aj keď s niekoľkými nepresnosťami. Steve Mackay mi vizuálne dosť pripomínal Vratislava Brabeneca z The Plastic People of the Universe.
Niekoľko šťastlivcov nezabudne na tento koncert do konca života, lebo Iggy si ich zavolal na pódium, kde s ním šantili a divoko pogovali.
Colours uzavrel ďalší rok svojej existencie, už možno teraz začali organizátori a promotéri riešiť dilema koho pozvať na jubilejný desiaty ročník. Jedno je isté, určite to budú intepreti ktorí nie sú okukaní z TV, opočúvaní z rádií a ich hudba nie je iba o $……
autor: D.H.ml.
